Migréna

Migréna je chronické neurologické ochorenie, ktoré trápi asi 10–15 % ľudí, pričom častejšie postihuje ženy. Prejavuje sa silnou, pulzujúcou bolesťou hlavy, zvyčajne na jednej strane, a môže trvať od niekoľkých hodín až po tri dni. K bolesti sa často pridávajú ďalšie nepríjemné príznaky ako nevoľnosť, vracanie, precitlivenosť na svetlo, hluk alebo pachy.

Priebeh migrény býva rozdelený do viacerých fáz. Niekoľko hodín alebo dokonca dní pred záchvatom môžu nastať predzvesti v podobe únavy, zmeny nálady či zvláštnych chutí. U časti ľudí (asi 1 z 4) sa objavuje tzv. aura – prechodné zrakové poruchy, brnenie končatín alebo problémy s rečou. Samotná bolestivá fáza je často výrazne obmedzujúca a vyžaduje pokojové prostredie. Po odoznení záchvatu sa ešte niekoľko hodín či dní môže objaviť únava, problémy so sústredením a celková slabosť.

Presné príčiny migrény zatiaľ nie sú úplne objasnené, no zohrávajú úlohu nervové a chemické zmeny v mozgu, napríklad hladina serotonínu. Dôležitým faktorom sú aj spúšťače, ktoré sa u jednotlivcov líšia. Patria medzi ne stres, hormonálne výkyvy, zmeny spánku, určité jedlá (čokoláda, zrejúce syry, alkohol), silné vône, prudké svetlo, hluk či výkyvy počasia.

Liečba migrény sa zameriava na zvládnutie akútneho záchvatu a v niektorých prípadoch aj na dlhodobú prevenciu. Pri samotnom záchvate pomáhajú bežné lieky proti bolesti alebo špeciálne antimigreniká, najmä ak sa použijú včas. Pri častejších alebo veľmi silných záchvatoch môže lekár odporučiť preventívne lieky – napríklad betablokátory, niektoré antidepresíva, antiepileptiká alebo nové biologické lieky.

Veľmi užitočné môže byť aj vedenie tzv. migrenového denníka, kde si človek zaznamenáva, kedy migréna vznikla, ako prebiehala a aké okolnosti jej mohli predchádzať. Pomáha to lepšie porozumieť vlastným spúšťačom a predchádzať opakovaniu záchvatov.