Autoimunitné ochorenia

Autoimunitné ochorenia predstavujú skupinu chronických stavov, pri ktorých imunitný systém človeka prestane správne rozlišovať medzi vlastnými bunkami a cudzími škodlivými látkami. Namiesto ochrany tela tak začne útočiť na zdravé bunky, tkanivá alebo orgány. Tento chybný imunitný útok môže spôsobiť zápaly, poškodenie tkanív a rôzne zdravotné komplikácie, ktoré sa líšia podľa konkrétneho typu ochorenia.

Autoimunitné ochorenia môžu postihnúť prakticky akýkoľvek orgán – od kože a kĺbov až po nervový systém či tráviaci trakt. Medzi najznámejšie patria reumatoidná artritída (postihujúca kĺby), systémový lupus erythematosus (systémové ochorenie celého tela), Hashimotova tyreoiditída (zápal štítnej žľazy), celiakia (neznášanlivosť lepku so zápalom tenkého čreva), skleróza multiplex (ochorenie centrálneho nervového systému), alebo Crohnova choroba (zápalové ochorenie čriev).

Príčiny vzniku autoimunitných ochorení nie sú úplne objasnené, no predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických predispozícií a vonkajších faktorov. Tými môžu byť vírusové alebo bakteriálne infekcie, chronický stres, hormonálne zmeny, toxíny, strava či životné prostredie. Ženy postihujú autoimunitné ochorenia častejšie ako mužov, najmä v produktívnom veku.

Liečba autoimunitných ochorení je zameraná na spomalenie aktivity imunitného systému, zmiernenie zápalových procesov a zmiernenie symptómov. Používajú sa imunosupresíva, kortikoidy, biologická liečba, ale aj podporné opatrenia ako úprava stravy, fyzická aktivita, zvládanie stresu a doplnky výživy na podporu imunity. Pri niektorých ochoreniach môže správna životospráva významne zlepšiť kvalitu života pacienta a zmierniť priebeh choroby.

Dôležitú úlohu zohráva aj včasná diagnostika – čím skôr sa ochorenie odhalí, tým lepšie sa dá kontrolovať. V mnohých prípadoch ide o celoživotný stav, s ktorým sa však dá žiť plnohodnotný život pri dodržiavaní liečby a pravidelnej starostlivosti.